Input:

Legislatívne zmeny daňového poriadku na základe noviel v r. 2020 a účinné v rokoch 2020, 2021 a 2022

8.2.2021, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2021.01.1.1 Legislatívne zmeny daňového poriadku na základe noviel v r. 2020 a účinné v rokoch 2020, 2021 a 2022

Ing. Božena Jurčíková

Právny stav k dátumu 10. 1. 2021

V priebehu roka 2020 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok”), s účinnosťou ich uplatnenia už v priebehu roka 2020, od 1. 1. 2021, od 1. 8. 2021 a od 1. 1. 2022.

Novely daňového poriadku sú zverejnené v príslušných článkoch zákonov: č. 46/2020 Z. z., č. 198/2020 Z. z. a č. 296/2020 Z. z., č. 312/2020 Z. z., č. 416/2020 Z. z. a č. 421/2020 Z. z. Ide prevažne o vyvolané novely na základe legislatívnych úprav iných zákonov a aj z podnetu podnikateľskej verejnosti.

Aj Ministerstvo financií SR v spolupráci s Finančným riaditeľstvom SR pripravovalo v roku 2020 návrh novely daňového poriadku veľkého rozsahu s účinnosťou od 1. 1. 2021 a 1. 1. 2022. Avšak vzhľadom na náročnosť jeho spracovania podľa navrhovaných požiadaviek a tiež z dôvodu prednostne zabezpečovať úlohy súvisiace s pandémiou, bol tento návrh novely daňového poriadku stiahnutý z legislatívnych úloh ministerstva financií pre rok 2020 a presunutý do roku 2021 s účinnosťou od 1. 1. 2022.

Možno však v priebehu roka 2021 očakávať, že niektoré ustanovenia z tohto pripravovaného návrhu daňového poriadku, ktoré neznesú odklad účinnosti do roku 2022, alebo budú jeho zmeny vyvolané novelami iných zákonov, budú schválené aj v priebehu roka 2021 krátkymi novelami.

Táto pripravovaná novela daňového poriadku bude zameraná na zvýšenie dobrovoľného plnenia daňových povinností a zabránenie daňových únikov v čo najvyššej miere pri uplatnení nových inštitútov, ako je napr. zavedenie simultánnych daňových kontrol najmä v oblasti DPH, zverejňovanie osobitných daňových režimov (benefitov) pri uplatnení indexu daňovej spoľahlivosti, úprava sankčného systému ako jeden z benefitov, ale aj návrh na sprísnenie sankcií pre dlhodobo nedisciplinované daňové subjekty nadväzne na index daňovej spoľahlivosti, zvýšenie významu a dôležitosti daňových kontrol pri správe daní a aj ďalšie úpravy daňového poriadku.

Novelami daňového poriadku v roku 2020 boli legislatívne upravené a doplnené nasledovné ustanovenia:

§ 99 ods. 4 písm. h), § 106 ods. 4, § 109 ods. 1, § 110 ods.11, § 46 ods. 8 ZSD vrátane prechodných ust. § 165j a § 165k, nové ust.§ 164a, § 159, § 57 ods. 4 a 5 vrátane prechodného ust. § 165l, úprava prechodného ust.165j ods. 2 a doplnené novým odsekom 3, ktorým sa posúva účinnosť § 67 ods. 12 od 1.1.2022.

Súčasťou tejto informácie sú aj informácie o ustanoveniach, ktoré boli schválené novelami daňového poriadku v roku 2019, ktoré však nadobudli účinnosť od 1. 10. 2020 a od 1. 1. 2021: § 54 ods.3, § 52 ods. 15, § 55 ods. 9, § 67 ods. 13 a § 79 ods. 1. Tiež dôležitá informácia o ustanoveniach v oblasti správy daní lex corona (z. č. 67/2020 Z. z.), ktoré sú účinné aj po 1. 1. 2021, ako aj informácia o opätovnom posunutí termínu na sprevádzkovanie obojstrannej elektronickej komunikácie.

Informácia k jednotlivým novelám daňového poriadku

Novela daňového poriadku uvedená v zákone č. 46/2020 Z. z. a č. 296/2020 Z. z. bezprostredne spolu súvisí. Týka sa problematiky 13. dôchodku, keď sa z 13. dôchodku ako dôchodkovej dávky, ktorá nepodlieha exekúcii podľa znovelizovaných ust. § 99 ods. 4, § 106 ods. 4, 109 ods. 1 a § 110 ods. 11 stala druhou novelou sociálna dávka, ktorá sa z uvedených ustanovení vypustila. Zn. to, že čo novela č. 46/2020 Z. z. daňového poriadku zmenila, to novela č. 296/2020 Z. z. daňového poriadku zrušila a vrátila znenia § 99 ods. 4, § 106 ods. 4, 109 ods. 1 a § 110 ods. 11 ZSD do pôvodného znenia pred 19. 3. 2020.

Novela daňového poriadku uvedená v zákone č. 198/2020 Z. z. podstatne upravila ust. § 46 ods. 8 s účinnosťou od 21. 7. 2020.

Ust. § 46 upravuje priebeh a ukončenie daňovej kontroly; v odseku 8 sa predĺžila lehota na predloženie vyjadrenia sa daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole z 15 pracovných dní na 30 pracovných dní. Znamená to, že správca dane vo výzve na predloženie vyjadrenia k zisteniam z daňovej kontroly určí lehotu nie kratšiu ako 30 pracovných dní. Zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť podľa § 29 ZSD daňového poriadku, ale možno ju predĺžiť podľa § 28 daňového poriadku. Žiadosť o predĺženie tejto lehoty je potrebné predložiť správcovi dane v čase plynutia tejto lehoty (§ 28 ods. 1), nie až po jej uplynutí. Lehota v počte 30 pracovných dní sa počíta len pracovných, čo znamená, že kalendárnych dní je viac o dni, ktoré pripadajú na sobotu a nedeľu, čo je výhodné pre daňovníka.

Zároveň je však potrebné uviesť, že daňovník v tomto štádiu, t. j. na základe výzvy predloží vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a označí dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, napr. ak jeho dodávateľ nebol v čase výkonu daňovej kontroly dlhodobo prítomný (napr. bol na zahraničnej pracovnej ceste, alebo kontrolovaný daňový subjekt bol nemocný a dlhodobo hospitalizovaný). Pritom je potrebné uviesť, že daňový subjekt je povinný podľa § 45 ods. 2 ZSD daňového poriadku predkladať svoje tvrdenia a dôkazy v priebehu daňovej kontroly a nenechávať si tieto povinnosti (predkladanie dôkazov a tvrdení) až v štádiu výzvy, ktoré správca dane preveruje až vo vyrubovacom konaní. Aj správca dane je povinný dodržať stanovenú 3-mesačnú lehotu na vykonanie vyrubovacieho konania vrátane vydania rozhodnutia, aj keď má možnosť jej predĺženia, ale len v mimoriadnych prípadoch z dôvodu zložitosti zistení a dôkazov k nim predložených daňovým subjektom, ktoré prevažne vyžadujú časovú náročnosť ich preverovania v rámci tohto vyrubovacieho konania.

Ide o propodnikateľské opatrenie, ktoré vyplynulo z požiadaviek podnikateľskej verejnosti, ale aj zo strany finančného riaditeľstva predĺžiť lehotu určenú v § 46 ods. 8 daňového poriadku na predloženie vyjadrenia k zisteniam z daňovej kontroly, nakoľko 15 dňová lehota na predloženie vyjadrenia a dôkazov sa v praxi prejavila ako nedostačujúca lehota. Je tiež potrebné uviesť, že správca dane pri určovaní lehoty na predloženie dôkazov a tvrdení daňového subjektu pristupoval k určeniu počtu dní aj pred touto legislatívnou úpravou proklientsky, t. j., vo výzve určil lehotu prevažne viac ako 15 pracovných dní. Prax však ukázala, že aj pri predĺžení tejto minimálnej lehoty na 30 pracovných dní daňový subjekt požaduje znova jej predĺženie z dôvodu, že nestihol zabezpečiť svoje tvrdenia a dôkazy k zisteniam v protokole na základe výzvy, pričom však neberie na vedomie, že je povinný podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku predkladať tvrdenia, dôkazy a vysvetlenie k zisteniam priebežne podľa daňovej kontroly, a nie až vo vyrubovacom konaní.

Zhrnutie:

Od účinnosti tejto novely daňového poriadku (od 21. 7. 2020) bola predĺžená lehota na predloženie vyjadrenia sa daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole z 15 pracovných dní na 30 pracovných dní.

Novela daňového poriadku uvedená v novom zákone č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku”) priamo nadväzuje na tento nový zákon. Preto, aby sme pochopili význam leg. úpravy daňového poriadku, je tiež potrebné uviesť, čo je cieľom tohto zákona. Cieľom zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku je vytvorenie a zavedenie režimu správy majetku, ktorý bol zaistený v trestnom konaní, daňovom konaní pri správe daní, prípadne v iných procesoch v rámci verejnej správy. Rozhodnutím o zaistení majetku sa na účely tohto nového zákona rozumie aj rozhodnutie o zabezpečení majetku pri správe daní. Je dôležité uviesť, že od tohto zákona sa očakáva efektívnejší prístup štátnych orgánov pri zmrazovaní majetku tam, kde je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu najmä trestného konania. Zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku je osobitne zameraný na zamedzeniu účelových prevodov nelegálne získaného majetku vykonávaných s cieľom mariť výkon majetkových trestov uložených v trestnom konaní.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2021, avšak pri novele daňového poriadku (a aj ďalšie ustanovenia aj tohto zákona) je odložená účinnosť od 1. augusta 2021. Odložená účinnosť je viazaná k zriadeniu nového Úradu pre správu zaisteného majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto Úradu pre výkon navrhovanej pôsobnosti. Zriadenie Úradu, ktorý bude spravovať majetok zaistený v trestnom konaní, aj pri správe daní a ciel, ako aj pri výkone medzinárodných sankcií a je v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR.

Daňový poriadok sa v súvislosti s týmto zákonom dopĺňa o nové ustanovenie § 164a ods. 1 až 3 ZSD, ktoré upravuje spôsob zabezpečenia vecí alebo práva rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, t. j., aby daňový subjekt nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia.

Zn. to, že podľa odseku 1 pri výkone rozhodnutia o zabezpečení vecí o uložení predbežného opatrenia okrem vecí zabezpečených na účely vykonania dôkazu alebo vecí, voči ktorým má správca dane povinnosť zabezpečenia, ktorá mu vyplýva z osobitného predpisu, sa postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku.

Podľa odseku 2, ak boli splnené podmienky na prepadnutie veci podľa tohto zákona a táto vec bola predaná podľa osobitného predpisu (zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku) skôr, ako bolo rozhodnuté o jej prepadnutí, správca dane rozhodne o prepadnutí peňažných prostriedkov získaných predajom tejto veci.

Podľa odseku 3 sa vylučujú veci z výkonu rozhodnutia o zaistení majetku na návrh podľa § 5 zákona č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku sa na účely správy daní nepoužijú. T.zn., že príslušný orgán na návrh osoby, ktorá namieta svoje vlastnícke právo k veciam, ktoré boli zaistené, rozhodne príslušný orgán o vylúčení týchto vecí z výkonu rozhodnutia o zaistení majetku, ak nezistí skutočnosti, ktoré by dôvodnosť tohto návrhu vážne spochybňovali.

Správcom zaisteného majetku bude Úrad pre správu zaisteného majetku s výnimkou vecí zabezpečených na účely vykonania dôkazu pri správe daní a vecí určenými v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia z dôvodu zabezpečenia účelu daňovej kontroly, určovania dane podľa pomôcok alebo miestneho zisťovania. Upravuje sa prepojenie výkonu rozhodnutia o zabezpečení veci a rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia a správe zabezpečenej veci a peňažnej sumy, veci alebo práva určenými v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia so zákonom o výkone rozhodnutia o zaistení. Rozhodnutie o zabezpečení veci a rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia sa považuje za rozhodnutie o zaistení majetku podľa zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku. Uplatnenie tohto ustanovenia v praxi pri správe daní si vyžiada aj usmernenie zo strany finančného riaditeľstva do doby jeho účinnosti.

Zhrnutie:

Novela daňového poriadku, ktorou sa dopĺňa ust. § 164a, ktoré upravuje spôsob zabezpečenia vecí alebo práva rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. b) ZSD daňového poriadku bude účinná od 1. augusta 2021 z dôvodu, že od 1. augusta 2021 bude zriadený Úradu pre správu zaisteného majetku ktorý bude spravovať majetok zaistený v trestnom konaní, aj pri správe daní a ciel. Rozhodnutie o zabezpečení veci a rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia sa bude považovať za rozhodnutie o zaistení majetku podľa zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku.

Novela daňového poriadku je uvedená v zákone č. 416/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 30. decembra 2020; tento zákon má podľa čl. V viac účinností pre vybrané ustanovenia a články noviel zákonov v ňom uvedených, a to od 1.januára 2021, 1.júla 2021 a od 1.januára 2022, pričom novela daňového poriadku nadobúda účinnosť od 1. januára 2021.

Táto novela daňového poriadku upravujú tri ustanovenia: § 57, § 165l a v § 165j ZSD sa upravuje odsek 2 a dopĺňa ho o nový odsek 3.

Ust. § 57 upravuje inštitút odkladu platenia dane a povolenie splátok dane;

Odsek 4 má nové znenie, podľa ktorého správca dane môže povoliť odklad platenie dane alebo povolenie platenia dne v splátkach (ďalej len „odklad platenia dane”) najskôr odo dňa splatnosti dane, a to aj spätne. Tento postup povolenia odkladu platenia dane je zo strany zákonodarcu ústretový krok voči daňovým subjektom. Ide o významnú proklientsku úpravu, keď správca dane nebude už vyrubovať úrok z omeškania, ale len úrok z odkladu platenia sumy dane z dôvodu, že doba odkladu platenia dane začne platiť už nasledujúci deň po dni splatnosti dane, t. j. začiatok odkladu platenia dane bude účinný skôr ako bude vydané rozhodnutie. Táto právna úprava nemá prechodné ustanovenie, čo zn., že ak správca dane do 31. 12. 2020 nerozhodol o žiadosti o povolenie odkladu platenia dane podanej do 31. 12. 2020 a bude o nej rozhodovať po 1. 1. 2021, vydá rozhodnutie spätne od splatnosti tejto dane a bez vyrubenia úroku z omeškania. Je potrebné tiež uviesť, že žiadateľ o odklad platenia dane je povinný dodržať podmienky na povolenie tohto inštitútu uvedené v § 57 ods. 2 ZSD daňového poriadku, ak výška nedoplatku je viac ako 3 tis. €. Zároveň poznamenávame, že žiadosť o odklade platenia dane nie je v období pandémie spoplatnená nadväzne na § 19 zákona č. 67/2020 Z. z. lex corona, ktorý je účinný aj po 1. 1. 2021.

Ďalšia veľmi dôležitá právna úprava je vykonaná v odseku 5, keď sa znižuje úroková sadzba pri výpočte úroku za dobu povoleného vkladu z 10 % na 3 %. Zn. to, že ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahne 3 %, pri výpočte úroku namiesto trojnásobku ZUS ECB, za dobu (počet dní) povoleného odkladu platenia dane správca dane vyrubí úrok vo výške 3 % ročnej úrokovej sadzby. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa do odseku 5 doplnilo znenie o vyrubení minimálnej výške úroku tak, že správca dane úrok nevyrubí, ak nepresiahne 5 €.

Cieľom tejto leg. úprava § 57 ZSD daňového poriadku je zvýšiť záujem daňových subjektov o využitie tohto inštitútu pri správe daní v prípade dočasnej nepriaznivej finančnej situácie. Bonusom je skutočnosť, že daňový subjekt môže tento inštitút využiť aj spätne, teda nie od doručenia rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo splátky dane, ale už odo dňa splatnosti dane, čím sa zamedzí vyrubenie úroku z omeškania.

Zn. to, že ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok k 31. 12. 2020, môže tento daňový subjekt podať žiadosť o odklad platenia dane, bude správca dane postupovať podľa novelizovaného znenia § 57 daňového poriadku platného po 1. 1. 2021.


Posledným termín na podanie daňového priznania k dani z príjmov za ZO 2019 bola 2. 11. 2020. V tento deň bol daňový subjekt povinný zaplatiť aj daň uvedenú v tomto daňovom priznaní. Daňový subjekt túto daň nezaplatil a nezaplatil ju ani do konca roka 2020. V januári 2021 požiadal daňový subjekt o platenie tejto dane v splátkach a to spätne od splatnosti tejto dane. Daňovník musí splniť podmienky odkladu platenia dane v splátkach, uvedené v tomto ustanovení (§ 57), a to, že odklad je možné povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane a dlžná suma musí byť zabezpečená záložným právom. Ak je suma dane vyššia ako 3 000 € daňový subjekt predloží (má povinnosť predložiť) aj finančnú analýzu o svojej ekonomickej situácii. Ak daňovník tieto podmienky splní, správca dane povolí odklad platenia dane vydaním rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane nemožno podať odvolanie.

Podľa prechodného ust. § 165l sa znížená úroková sadzba pri odklade platenia dane uplatní aj na odklady a splátky, ktoré boli povolené pred účinnosťou z tejto novely, t. j. do 31. 12. 2020, ale rozhodnutie o úroku z tohto odkladu správca dane bude vydávať po účinnosti tejto novely daňového poriadku, t. j. po 1. 1. 2021; tiež ide o proklientsky prístup zákonodarcu.

Touto novelou sa upravilo a doplnilo aj prechodné ust. § 165j k úpravám účinným od dňa 1. 1. 2021: - v odseku 2 bola predĺžená – posunutá prvá registrácia podľa § 67 ods. 12 o rok, t. j. do konca februára 2022, ak daňový subjekt bude zapísaný v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci k 31. decembru 2021 a aj podá daňové priznanie po 31. 12. 2021.

Novým odsekom 3 sa predlžuje lehota na zavedenie tzv. automatickej registrácie podľa § 67 ods. 12 daňového poriadku od 1. 1. 2022. Ide prakticky o zavedenie tzv. automatickej registrácie s účinnosťou od 1. 1. 2022 vykonanej správcom dane z úradnej moci na základe prvého podaného daňového priznania. Táto legislatívna úprava registrácie z úradnej moci nadväzuje na legislatívnu úpravu § 49a ZDP zákona o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z. v z. n. p.) podľa ktorého fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je na území SR zapísaná do registra PO, podnikateľov a orgánov verejnej moci, zaregistruje správca dane v lehote a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom s odkazom na zákon č. 272/2015 Z. z. a daňový poriadok; ide tu o priamu súvislosť týchto dvoch ustanovení, a to § 67 ods. 12 daňového poriadku a § 49a ods. 1 a 2 ZDP zákona o dani z príjmov.

Zhrnutie:

Novelou daňového poriadku sa za účelom širšieho využitia inštitútu odkladu uplatnenia dane alebo splátok dane upravil § 57 v odseku 4 a 5 s účinnosťou od 1. januára 2021. Došlo k úprave v tom zmysle, že správca dane povolí odklad platenia dane už odo dňa splatnosti dane a za dobu povoleného odkladu platenia dane správca dane vyrubí úroku omeškania vo výške 3 % ročného úroku namiesto 10 % úroku, ako tomu bolo do 31.12.2020. Tento znížený úrok vyrubí správca dane aj za dobu odkladu platenia dane povoleného v priebehu roka 2020, úrok bude správca dane vyrubí po 31.12.2021.

Informácia k novele daňového poriadku schválenej 28. 1. 2021 s účinnosťou podľa dátumu vyhlásenie v Zbierke zákonov. Touto novelou boli upravené ust. § 57 a § 160 ZSD daňového poriadku.

Úprava § 57 v odseku 2 je len pokračovaním ďalšieho spresnenia znenia zákonodarcom za účelom možnosti využitia odkladu platenia dane alebo splátok dane v čo najväčšej možne miere daňovými subjektmi v tejto nepriaznivej ekonomickej situácie akou je pretrvávajúce obdobie pandémie počnúc 12. marcom 2020. Toto ust. v odseku 2 má úplne nové znenie. Zmena spočíva v tom, že úkony, ktoré vykonával správca dane pre povolení odkladu platenia dane, ako je vykonanie záložného práva na zabezpečenie dlžnej sumy, na ktorú povolil odklad platenia a predkladania finančnej a ekonomickej analýzy daňového dlžníka k sume povoleného odkladu viac ako 3 000 €, sa vypustili z tohto odseku. Určenie podmienok pre povolenie odkladu platenia dane sa preniesli na finančné riaditeľstva, ktoré ich uverejní na svojom web. sídle v čo najkratšom čase po zverejnení tejto novely v Z. z.. Podmienky povolenia odkladu platenia dane by mali byť v takom rozsahu a zloženia, aby zodpovedali súčasnej ekonomickej situácie a umožnilo sa tak efektívne využiť tento inštitút čo najširšom rozsahu daňovými subjektmi.

Aj ust. § 160 ods. 3 má nové znenie v takom znení, že Vláda SR môže vydať (predpokladá sa, že aj vydá) nariadenie, v ktorom ustanoví podmienky zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcie alebo podmienky upustenia od uloženia pokuty alebo vyrubenia úroku z omeškania podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov, napr. zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH.

Novela daňového poriadku je uvedená v novom zákone č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o nový zákon, ktorého cieľom je poskytnutie dostatočného časového rámca podnikateľom vo finančných ťažkostiach na účely pokračovania v prevádzkovaní podniku podľa vzoru dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 62/2020 Z. z. Tento právny inštitút (dočasná ochrana) je určený pre podnikateľov, ktorí sa ocitli spravidla vo veľmi vážnej finančnej situácii, v dôsledku ktorej je ohrozená nielen súčasná, ale najmä budúca možnosť prevádzkovania podniku (going concern), sú ohrozené existujúce pracovné miesta, know-how podniku, schopnosť uhrádzať pohľadávky veriteľov v súvislosti s prevádzkovaním podniku a pod. O poskytnutie dočasnej ochrany je oprávnený žiadať podnikateľ prevádzkujúci podnik so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky prostredníctvom elektronických formulárov, ktoré svojou štruktúrou vychádzajú z už existujúcich formulárov pre dočasnú ochranu podľa zákona č. 62/2020 Z. z. Pod dočasnou ochranou sa rozumie možnosť úverového financovania za účelom zachovania prevádzky podniku na obdobie troch mesiacov s možnosťou predĺženia o ďalšie tri mesiace pri splnení stanovených podmienok podľa tohto zákona.

Zároveň sa zo zákona č. 62/2020 Z. z. vypúšťajú ust. § 8 až 21, ktoré predstavovali len dočasnú ochranu podnikateľa ako obmedzený nástroj platný do konca roka 2020, ktorá je nahradená s účinnosťou od 1. 1. 2021 práve týmto novým zákonom. Okrem právnej úpravy dočasnej ochrany podľa tohto zákona sa dopĺňa aj zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v z. n. p.(ďalej len „zákon o konkurze”) o novú právnu úpravu inštitútu, ktorý je tzv. „malý konkurz”, ktorého cieľom je jednoduché, efektívne, hospodárne a rýchle likvidačné konanie.

Legislatívna úprava zákona o konkurze o malom konkurze sa dotkla aj daňového poriadku. Keď došlo k zosúladeniu právnej úpravy do § 159, ktorý upravuje správu daní v čase konkurzu, do ktorého sa doplnila právna úprava o malom konkurze s odkazom na § 106 až 107, a § 166 až 171c zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze; ide o ustanovenia, ktoré pojednávajú o malom konkurze s účinnosťou od 1. 1. 2021.

Zhrnutie: Novelou daňového poriadku s účinnosťou od 1. januára 2021 bolo do § 159 doplnené slovné spojenie „malý konkurz” nadväzne na novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácie, ktorý tento malý konkurz upravuje s jeho uplatnením od 1. 1. 2021 správcom dane.

Informácia o ustanoveniach noviel daňového poriadku z roku 2019, ktorých účinnosť nastala od 1. 10. 2020 a od 1. 1. 2021

1. Od 1. 10. 2020 sa novelou daňového poriadku č. 390/2019 Z. z. vypustilo z § 54 - súhlas správcu dane so zápisom v obchodnom registri znenie odseku 3, na základe ktorého správca dane vydával do 30. 9. 2020 na žiadosť daňového subjektu písomný súhlas k návrhu na výmaz z obchodného registra. Táto úprava bezprostredne súvisí s novým ust. § 75j ods. 2 ObZ Obchodného zákonníka o likvidácii spoločností s tým, že likvidácia spoločností sa predlžuje o šesť mesiacov, ak likvidátor zistí, že má spoločnosť ku dňu zostavenia účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie daňový nedoplatok, alebo ak sa v nej vykonáva daňová kontrola.

Prakticky sa vydanie súhlasu správcu dane k výmazu spoločností z OR prenieslo do § 75j ods. 2 ObZ a na likvidátora s účinnosťou od 1. 10. 2021. Zn. to, že od 1. 10. 2020 správca dane nevydáva súhlas na základe žiadosti daňového subjektu na účely výmazu spoločnosti z obchodného registra, a to ani na žiadosti, ktoré boli podané pred 1. 10. 2020 a správca dane ich nevybavil z dôvodu, že už na jeho vydanie nemá právny titul, bol zrušený. Zároveň správca dane vráti žiadateľovi (poplatníkovi) zaplatený správny poplatok, ktorého žiadosť o vydanie súhlasu nebola vybavená do 30. 9. 2020 z vlastného podnetu alebo na žiadosť daňovníka.

2. Od 1. 1. 2021 novelou daňového poriadku č. 369/2019 Z. z. nadobúda účinnosť; ust. § 52 ods. 15, § 55 ods. 9, § 67 ods. 13 a § 79 ods. 1.

K rozšíreniu zverejňovania zoznamov daňových subjektov o nový zoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov - § 52 ods. 15 a § 165j ods. 1

Ide o zverejňovania ďalšieho aktualizovaného zoznamu daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov spolu s ich DIČ a identifikačnými údajmi, ako sú uvedené v tomto novom odseku. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o prvé spracovanie veľkého počtu zoznamu daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov (fyzické a právnické osoby), jeho spracovanie si vyžaduje aj časový priestor zo strany finančného riaditeľstva, preto sa jeho prvé zverejňovanie podľa prechodného ust. § 165j ods. 1 posúva od 1. 1. 2021 s aktuálnym stavom k 1. 1. kalendárneho roku, najneskôr do 30. júna 2021.

K spôsobu platenia dane a použitia platieb alebo preplatku - § 55 ods. 9 a § 79 ods. 1

V odseku 9 sa dopĺňa znenie, podľa ktorého správca dane použije prijatú platbu, ak jej suma je vyššia ako 5 €; rovnako sa dopĺňa do § 79 ods. 1 znenie o výške použitého preplatku, čo zn., že suma preplatku na úhradu nedoplatkov alebo daňovej pohľadávky podľa § 55 ods. 6 a 7 sa použije, ak je suma použitého preplatku vyššia ako 5 €. Zn. to, že správca dane oznámi daňovému subjektu použitie sumy platby alebo preplatku len v prípade, ak táto suma na úhradu je vyššia ako 5 €. Použitie platby alebo preplatku vyššej ako 5 € nadobúda účinnosť od 1. 1. 2021.

K oznamovacej povinnosti zmeny údajov


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: